Sezónu 2015 ukončuje naša redakcia netradične – ohliadnutím sa za tým najlepším z celej sezóny. Dnes si popíšeme (podľa našej redakcie) najlepších špurtérov tejto sezóny.
John Degenkolb (Giant-Alpecin)
Pri absencií Marcela Kittela mal Nemec voľnú cestu za líderskou kartou v tíme. Túto úlohu zobral veľmi zodpovedne, keď zvíťazil najprv v Dubaji v etape so stúpavým finišom, skončil druhý v celkovom poradí, keď následne prišli prvé monumenty. Najprv zvíťazil prezieravo na Primavere pred Kristoffom, Matthewsom a Saganom, v Belgicku prežil mierny útlm, najlepšie skončil na závode Okolo Flámska, druhého monumentu, kde bol siedmy. Peklo Severu čakalo na jazdca, ktorému odovzdá ďalšiu dlažobnú kocku a Degenkolb si múdro doskočil prvú skupinku, kde bol v tandeme s Van Avermaetom a Štybarom jednoznačne najrýchlejší, a preto s ním nikto spolupracovať nechcel. John však jazdil múdro a na velodróme oboch jasne prešprintoval. Potom však forma klesala a na Starej Dáme, kde jazdil ako líder spoločne s Barguilom. Nemecký rýchlik však skončil najlepšie v 15. etape druhý. Potom prišla milovaná Vuelta, kde raz zvíťazil a dvakrát bol druhý. Jeho posledným závodom boli MS, kde pokazil Štybarov atak, keď chcel ísť s ním, ale nechtiac stiahol aj pelotón a dokončil nakoniec 29.
Alexander Kristoff (Kaťuša)
Nór má v tomto roku zo všetkých jazdcov najviac vavrínov. Zvíťazil aj na monumentálnej klasike Okolo Flámska, kde skoro 25 km ťahal Terpstru a nakoniec ho vo finiši aj tak prešpurtoval dosť jasne. Galapredstavenie ukázal najmä na Troch dňoch De Panne, kde všetky tri šprintérske dojazdy ovládol a v časovke skončil 3., čo znamená, že vyhral zelený, aj žltý dres. Sezónu však začal v Katare, kde zvíťazil až v troch etapách. Následne sa presunul do Ománu, kde pridal ďalší vavrín. Na klasike Omloop – Het Nieuwsbald finišoval 11. a na Kuurne – Brusel – Kuurne skončil 2., keď ho porazil iba „Manxman“ Mark Cavendish. Ako obhájca na Miláno – San Remo došiel druhý za skôr spomínaným Degenkolbom a neobhájil teda minulosezónne prvenstvo. Na E3 Harelbeke došiel 4. a na Gent – Wevelgem „až“ 9. Na Roubaix nechytil prvú skupinku, ale aj tak došiel na solídnom desiatom mieste. Neskôr sa predstavil na dvoch domácich závodoch Tour of Norway, kde vyhral prvé dve etapy a zelený dres a Tour des Fjords, na ktorom ho nikto neprekonal dokonca v prvých troch etapách a konkurenta nenašiel ani v boji o dres pre najlepšieho šprintéra. Na Grand Prix du Canton d’Argovie premožiteľa znovu nenašiel a tak putoval do Švajčiarska ako najväčší favorit na víťazstvo v rovinatých dojazdoch. S týmto však nesúhlasil Peter Sagan, ktorý tu vyhral dve etapy a len jeden dojazd nechal jazdcovi z Osla. Následovali Majstrovstvá Nórska, kde došiel na desiatej priečke a čoraz bližšie boli najväčšie preteky na svete. Na týchto však Kristoff doslova pohorel. Najlepšie umiestnenie si pripísal v 15. a 21. etape, kde bol 3. Závodnú náladu si znovu napravil na ďalšom preteku v Nórsku, na Arktickom Závode, kde vyhral prvú etapu a zelený dres. Vyhral GP de Plouay a sezónu zakončil so zemiakovou medailou na MS.
André Greipel (Lotto-Soudal)
Gorilla začala rok 2015 jednorázovkami na Pyrenejskom polostrove (8., 38., 2.). Následovne prišla Volta ao Algarve a jeden vavrín na tomto podujatí. Ďalšou zastávkou bol prvý európsky WT týždňový pretek, Paríž – Nice, kde vyhral 2. etapu. Na San Reme neudržal kontakt s vedúcou skupinkou a došiel až 47. Na klasikách útočil, ale ani to nestačilo na umiestnenie aspoň v TOP 10. Wevelgem nedokončil, vo Flámsku došiel 15. a Peklo Severu mu prisúdilo 28. priečku. Na Prezidentskom závode v Turecku zvíťazil v jednej etape a presunul sa na Giro, kde si brúsil zuby na 6. etapu. Cieľ splnil a pred časovkou odstúpil. Na Tour of Luxembourg vyhral 2 etapy a zelený dres. Blížil sa šampionát v rodnom Nemecku, kde došiel však až 18. a neobhájil minuloročný triumf. To najlepšie si rýchlik nechal na Tour de France, kde v šprintoch nachádzal konkurenciu veľmi ťažko a zvíťazil až v štyroch dojazdoch a veľmi dlho bojoval s Tourminatorom Petrom Saganom o triumf v súťaži o druhé najcennejšie tričko na tomto preteku. Prišiel krátky oddych a Eneco Tour. Ďalší etapový triumf a zelené tričko. Zvíťazil ešte na nemeckej klasike Vattenfall a vyhral etapu na Tour of Britain. Sezónu zakončil 105. miestom po práci na Degenkolba na MS v Richmonde.
Caleb Ewan (Orica GreenEDGE)
Mladý, ešte stále len 21-ročný Austrálčan si tento rok pripísal najväčší úspech kariéry v podobe víťazstva v 5. etape na Vuelte. Zrekapitulujme si však celú jeho sezónu. Začneme domácimi majstrovstvami. Mladý Caleb došiel druhý za Simonom Clarkeom. Na Herald Sun Tour nenašiel bojovníka v dvoch etapách a presúval sa do tropickej Malajzie na Le Tour de Langkawi. Tu bol útly Austrálčan 6-krát na pódiu a dvakrát sa radoval z prvenstva. Následné preteky v Katalánsku boli na rozjazdenie po európskych cestách a odstúpil z nich. Vuelta Ciclista a Rioja znamenala však ďalšiu trofej do zbierky 165-centimetrového Austrálčana. V Turecku bol na bedni hneď v prvej etape, potom väčšie úspechy nemal. V Nórsku mal na Tour of Norway problém. Nebolo to však zlyhanie v technike, ale mal proti sebe silného protivníka v podobe Kristoffa. Prvé dve etapy došiel v tesnom závese za ním na druhej pozícii. Na Tour of Korea však Caleb ukázal, čo vie. V siedmich etapách z ôsmich nedošiel horšie jak na piatom mieste a vyhral žltý, biely, aj zelený dres. V Poľsku bol v prvej etape druhý za Kittelom a pridal ešte jedno štvrté miesto, keď vyhral šprint pelotónu. Presunul sa na Vueltu, kde pridal jeden triumf, ale nedokončil 10. etapu. Tento jazdec nám však v budúcich sezónach bude predvádzať veľmi veľké veci.
Andrea Guardini (Astana)
Talian v službách kazašskej Astany zahájil sezónu pretekmi v Dubaji, kde bol 3x v TOP5. V Katare sme ho v dojazdoch videli a bol štyrikrát v elitnej desiatke jazdcov. V Ománe prišlo prvé víťazstvo a k nemu ešte jedno druhé miesto. To, že Guardini obľubuje ázijské preteky je známe, keď tento rok vyhral 4 etapy na Le Tour de Langkawi. Dwars door Vlaanderen a Gent – Wevelgem nedokončil, na Driedaagse de Panne bol najlepšie štvrtý a na Scheldeprijs nebol ani v TOP120. V Picardii vyhral etapu a bol druhý. Na holandskom World Ports Classic vyhral etapu. Potom u neho pretrvávala slabšia forma a výsledok mal až na poslednom podniku sezóny v Abu Dhabi, kde vyhral prvú etapu.
Elia Viviani (Team SKY)
Taliansky dráhar začal sezónu dvoma španielskymi podnikmi (2., 41.) a presunul sa na Blízky Východ do Dubaja, kde vyhral jednu etapu. Výraznejší úspech prišiel na Troch Dňoch Panne, kde bol v jednej etape druhý. Na Gire vyhral 2. etapu bol raz tretí. Na Európskych hrách došiel na 12. mieste a na Enecu vyhral prvú etapu. Na Tour of Britain vyhral až 3 dojazdy. Sezónu ukončil dvoma vavrínmi v Abu Dhabi, kde vyhral aj zelený dres.
Giacomo Nizzolo (Trek Factory Racing)
Sezónu zahájil Talian v Austrálii na Tour Down Under, avšak preteky mu nepriniesli vytúženého ovocia. Prvý lepší výsledok prišiel na Etoile de Bességes, kde bol v 3. etape druhý. Na Paríž – Nice bol dvakrát v TOP 5 a prvé víťazstvo prišlo na klasike Coppa Cittá di Stresa, kde prešprintoval Ponziho a Hallera. Na prvom monumente Miláno – San Remo došiel až 84. a na úspech čakal až do Gira. Tu síce etapu nevyhral, ale kvôli najvyššiemu bodovému počtu zvíťazil v súťaži o červený dres pre najlepšieho šprintéra. Na Tour de Pologne mal dve umiestnenia na bedni, keď po tretej etape odstúpil. Na konci sezóny sa zúčastnil jednorázových pretekov, kde skončil najlepšie tretí.
Michael Matthews (Orica-GreenEDGE)
Populárny Bling začal sezónu až na Paríž – Nice, kde vyhral jednu etapu a bodovaciu klasifikáciu. Následovalo Miláno – San Remo a tretie miesto na tomto monumente. V Baskicku vyhral jednu etapu a pridal jedno druhé miesto. Na poslednú etapu nenastúpil. Na Brabantskom Šípe skončil 2. a na prvej ardénskej klasike, Amstel Gold Race, skončil 3., keď vyhral majster sveta Michal Kwiatkowski. Valónsky šíp a jeho meno spoločný cieľ nenašli a tak sa Matthews blížil k obľúbenému Giru, kde bol preňho dôležitý prvý týždeň a ružový dres. Pridal k tomu aj etapu a pred časovkou odstúpil, aby sa pripravil na Tour de France, na ktorú nastupoval prvýkrát v živote. Medzitým si odskočil do Švajčiarska, kde vyhral 4. etapu, po ktorej odstúpil. Tour mu však nevyšla podľa jeho predstáv. Bol zamiešaný do brutálneho pádu v 70 km/h rýchlosti a škaredo sa doodieral. Našťastie si nič nezlomil a tak Tour dokončil s najlepším 8. miestom v 15. etape do Valence. Na Tour of Alberta vyhral etapu a bodovaciu súťaž, v Québecu bol druhý a všetko smerovalo k MS v Richmonde, ktoré boli ako vravel, vrcholom jeho sezóny a chcel ísť na 110%. Došiel nakoniec druhý za Slovákom Petrom Saganom, ktorý ako prvý Čechoslovák zvíťazil na takomto podujatí na ceste. Sezónu zakončil nevýraznými výkonmi v Abu Dhabi.
Mark Cavendish (Etixx – Quick Step)
Manxman začal sezónu v Argentíne, kde vyhral jednu etapu, ale zároveň mal prácu s mladým Gaviriom, mladým Kolumbíjčanom, ktorý sa tu ukazoval vážne vo výbornom svetle. Pokračoval pretekmi v Dubaji, kde vyhral dve etapy, bodovaciu aj celkovú klasifikáciu. V Murcii nedokončil, Clasica de Almeria a Kuurne – Brusel – Kuurne vyhral a na ďalší úspech čakal až do Turecka, kde tri etapy vyhral spoločne so zeleným tričkom. Na Amgen Tour of California vyhral 4 etapy a zelený dres. Na domácom šampionáte bol druhý za Peterom Kennaughom, keď s ním však v kopci držal veľmi kvalitne. Na Tour pridal jeden triumf. Na väčší výsledok čakal márne, najlepší výsledok bolo 2. miesto na Tour of Britain. Podstúpil operáciu ramena a podpísal zmluvu s Dimenson Data, ktorý mu dovolí špecializovať sa nielen na cestu, ale aj na dráhu, keď sa budúci rok konajú olympíjske hry a rýchlik z ostrova Man je jeden z adeptov na dobré umiestnenie.
Peter Sagan (Tinkoff-Saxo)
Slovenský rýchlik predvádzal po celú sezónu zas parádne výkony okorenené titulom majstra sveta. Dúhový muž na svoje prvé víťazstvo v drese Tinkoffu čakal až do Tirrena, keď v daždivej etape bez problémov porazil všetkých konkurentov. Na prvých dvoch monumentoch sezóny skončil zhodne štvrtý, na Roubaix mal na veľmi kvalitný výsledok, avšak ho skolila technika a tak musel meniť bicykel pár km pred cieľom. Svoj hnev dal rázne najavo odhodením svojho luxusného tátoša od spoločnosti S-WORKS. Potom však odcestoval na svoj obľúbený pretek do slnečnej Kalifornie, ktorý vyhral a pridal 2 etapy, z toho jeden bol z individuálnej časovky. Na Mt. Baldy predviedol neskutočný výkon, keď nestratil na víťazného Alaphillipa veľa a tak sa v poslednej etape obliekol do žltého dresu pre víťaza týchto pretekov. Ďalšie preteky, ktoré Sagan obľubuje boli Okolo Švajčiarska a Sagan pridal ďalšie dva triumfy a čierny dres pre najlepšieho šprintéra. Na majstrovstvách Slovenska získal „double“, keď vyhral obe odvetvia. Na Tour pridal niekoľko šialených kúskov, ale aj päť druhých miest a dokopy 11 umiestnení v TOP 5. Získal si však ďalších fanúšikov pre jeho charizmu a šarm, za to, čo predvádza na dvojkolesovom tátošovi. Zvíťazil po štvrtýkrát za sebou v súťaži o zelený dres a pomaly, ale isto si otvára dvere do klubu legiend. Ďalším pretekom bola Vuelta, kde prerušil suchoty bez víťazstva na Grand Tour preteku. Na etapu čakal už vyše 2 rokov. Na Vuelte bol najprv prvý, potom druhý, neskôr tretí a vo 8. etape bol najväčším favoritom na triumf, keď ho zrazila doprovodná motorka. Sagan bol veľmi nahnevaný a dooškieraný a doudieraný odstúpil. Nakoniec dostal pokutu 200 frankov za jeho vyjadrenia na adresu UCI. Prišli však MS v Richmonde a spanilá jazda. Peter Sagan išiel bez akejkoľvek chyby, celý čas ho nebolo vidieť, jeho brat a Mišo Kolář preňho odviedli maximum a takticky, konečne, nevyčkával na ten „správny“ moment. Proste sa s tým nebabral a na 23rd Street ukázal, akú má v nohách silu. Utrhol z háku Van Avermaeta, čo je na kockách známkou neskutočnej výkonnosti. Potom preukázal svoj zlepšený časovkársky ťah a doviedol jazdu do víťazného konca. Slovensko sa týmto stalo ďalšou krajinou s jazdcom v zozname víťazov majstrovstiev.
Čo myslíte, akú ďalšiu tému Vám do rubriky TOP 10 prinesieme zajtra?
Nechajte sa prekvapiť!
