Alejandro Valverde to v 38 rokoch dokázal

Vyvrcholenie cyklistického roku 2018 sa odohralo v Innsbrucku, kde sa stretla svetová špička, aby sa určilo, kto bude držiteľom dúhového dresu v ďalšej sezóne. Čakalo sa, že to bude niekto nový, keďže trojnásobný majster sveta Peter Sagan nebol jedným z favoritov. Tak sa aj stalo a španielsky matador, Alejandro Valverde, si v jeseni jeho kariéry pripísal jedno z najväčších víťazstiev. 

Profil

265 kilometrov, 4670 nastúpaných metrov a brutálne stúpanie na koniec pretekov. Toto je špecifikácia najťažšieho profilu MS, aký cyklistika za poslednú dekádu zažila. Vrchári väčšinou príležitosť bojovať o dúhu nemajú, a preto bola dnes ich veľká možnosť zažiariť.

Tempársky únik

Dopredu sa hneď po začiatku pustila skupina Rob Britton (Kanada), Tobias Ludvigsson (Švédsko), Stylianos Farantakis (Grécko) a Kasper Asgreen (Dánsko). Neskôr sa kvarteto doplnilo ďalším severanom, tento raz Vegardom Stake Laengenom (Nórsko), Daniilom Fominykhom (Kazachstan) a Írom Ryanom Mullenom. Grék Farantakis nemal výkonnosť, aby sa udržal vpredu, kde bol nahradený Karelom Hníkom z ČR, Connorom Dunnom (Írsko), Iljom Koschevoyom (Bielorusko), Laurentom Didierom (Luxembursko) a Jacquesom Janse van Rensburgom (JAR). Pelotón začal spomalovať a jazdci vpredu si budovali náskok.

Maximálny náskok tempárské grupy na čele bol na Gnadenwalde niečo cez 19 minút. Pre balík to však nebol problém, keďže preteky boli ešte dlhé a brutálne, takže jazdci na čele mali tak či tak svoj osud spečatený. Do sťahovania sa pustili Francúzi dopĺňaní domácimi Rakúšanmi, Slovincami a Britmi, ktorí mali za lídrov bratov Yatesovcov, avšak nikam sa neponáhľali.

Eliminačka jazdcov na okruhoch

Eliminačka začala po druhom innsbruckskom okruhu, keď organizátori začali sťahovať borcov v pretekov kvôli časovému limitu. Na konci piateho kola skončil aj najlepší Slovák Peťo Sagan a preteky sa pre slovenskú repre skončili. Po troch krásnych rokoch si dnes Peter musel priznať, že MS boli pre iných a vyhrávať sa nedá vždy a všade.

Preteky už začali kontrolovať najväčší favoriti a ich reprezentácie. Španieli každé kolo obetovali jedného borca, ktorý poctivo makal a sťahoval manko na vedúcu grupu, z ktorej pomaly, ale isto, ostávali iba tí najsilnejší, z 11 boli už len štyria, a síce Asgreen, Britton, Rensburg a Laengen. V pelotóne však problémy museli riešiť favoriti. López nemal nohy, Roglič spadol a doudieral sa. Stratil drahocenný čas a musel jazdiť v bolesti. Ihneď pri ňom bol Simon Špilak a bicyklom, avšak bývalý skokan na lyžiach ho nevzal a nevedelo sa, čo bude ďalej.

Začiatok predposledného okruhu si vybrali na akceleráciu van Avermaet, Fraile a Caruso, ku ktorým sa pridal Hník, ktorý odpadol z vedúcej skupiny. A práve to bol moment konca Simona Yatesa a Dana Martina, ktorí po náročných sezónach nezvládli načasovať formu. Pridal sa k nim aj Zakarin s Kwiatkowskim a Poelsom a eliminácia pokračovala aj ďalej.

Laengen s Asgreenom na poslednom stúpaní na Igls makali ako kone a najmä mladunký Nór vo farbách víťazov TTT Quick-Step Floors sa predviedol ako výborný jazdec aj v horách. Tu už však svoju robotu odvádzali Taliani s Francúzmi a Španielmi, ktorí si išli po zlato. Medzičasom už bola kompletná spojená šestica vtiahnutá balíkom.

Rozhodujúci moment

Na Gramartbodene s brutálnymi 28% sklonmi sa dopredu dostalo kvinteto Alaphilippe, Bardet, Valverde, Woods a Moscon, neskôr sa k nim pridal ešte Dumoulin a išlo sa už pomaly do šprintu. Moscon a Alaphilippe však tieto brutálne sklony už nohami nezvládli a do šprintérskej koncovky sa rútila už iba štvorka borcov. „El Bala“ si už však všetky ataky postrážil a rodák z Murcie si ako 38-ročný po šiestich medailách z MS konečne podmanil cyklistický svet pri asi poslednej príležitosti niečo podobné dokázať. Strieborný došprintoval Bardet, tretie miesto bral Kanaďan Woods.

Etapa odstartuje 1.1.1970 z . dlouhá km startuje v 10:30. Předpokládaný dojezd je v 17:25.