Keďže je cyklistická sezóna už na jej samom konci, rozhodli sme sa v redakcii priniesť vám články s ohliadnutím na sezónu na základe výkonov. Prvým článkom v tejto minisérii je prvá päťka prekvapení cyklistického roku 2017.
Jakob Fuglsang (Astana Pro Team)
Sezónu začal dánsky pretekár už vo februári na španielskych pretekoch vo Valencii, kde skončil celkovo šiesty. Rozjazd slušný, predsa len nečakalo sa, že by mal zvíťaziť. Počas sezóny si držal veľmi stabilné výkony, v Ománe skončil celkovo desiaty, raz stál na pódiu a raz bol piaty, na Paríž – Nice sa zmestil do TOP15, keď skončil dvanásty a európska séria pokračovala aj ďalej. V Španielsku sa išli dvoje veľké preteky, Okolo Katalánska a Okolo Baskicka. Na prvých došiel celkovo pätnásty, avšak na druhých došiel 63. Na ardénskych klasikách bolo najlepším výsledkom päťnáste miesto na Liège-Bastogne-Liège. Potom však prišlo Critérium du Dauphiné, kde dokázal niečo, čo nikto nečakal. Nie len to, že ovládol dve etapy, podarilo sa mu opanovať aj celkovú klasifikáciu a pred TdF sa s ním muselo začať počítať. „Starú dámu“ však nedokončil, keď odstúpil počas trinástej etapy. DNF pri jeho mene svietilo aj na oboch kanadských jednorázovkach. Na Tour of Almaty vyhral druhú etapu, celkovo došiel tretí. Koniec sezóny už mal slabší, Miláno – Turín dokončil na 61. priečke, Lombardiu nedokončil. Posledné preteky sezóny, a síce Tour of Guangxi došiel celkovo 29.
Ondřej Cink (Bahrain Merida Pro Cycling Team)
Aj keď Čech nič nevyhral, jeho výkony boli tento rok veľmi prekvapivé. Už na Tour Down Under bol v klasifikácii vrchárov na siedmej priečke, keď ho bolo vidieť aj v únikoch. V Andalúzii to bolo celkové deviate miesto, keď za sebou nechal napríklad Warrena Barguila alebo Mikela Nieveho. Na Strade Bianche došiel osemnásty a v Katalánsku sa umiestnil na 55. priečke. Výkonnostne to potom nestálo za moc, v Baskicku to stačilo len na 42. miesto, v Romandii došiel Cink opäť 55. a väčší výsledok došiel až vo Švajčiarsku, kde sa na okružnej ceste celou krajinou umiestnil Cink celkovo 19. Jeho skok z horských bicyklov však skončil veľmi rýchlo, keď bola jeho poslednými pretekmi Tour de France, ktorú nedokončil…
Dylan Teuns (BMC Racing Team)
Mladý Belgičan prekvapil cyklistický svet najmä dvoma veľmi známymi pretekmi. Jeho začiatok sezóny však vyzeral pomerne nevinne. Na Dubai Tour a Abu Dhabi Tour nezaznamenal žiadny markantný výsledok. V tomto garde to pokračovalo aj ďalej, na Paríž – Nice došiel ledva v TOP100 a kockovité klasiky tiež neboli výhrou. Okolo Baskicka ani nedokončil a prišli Ardény. Tam však mladunký Teuns všetkých vyvrátil z omylu. Na Brabantskom šípe síce došiel až 33., Amstel dokončil 44., avšak na Valónskom šípe na legendárnom Mur de Huy obsadil tretiu priečku. Potom však opäť nastalo obdobie ticha, pár priemerných výsledkov na pretekoch ako napríklad Giro d’Italia, kde došiel celkovo až 75. Zúčastnil sa aj novovzniknutých Hammer Series, v prvej etape obsadil jeho tím piatu priečku. Na konci júla však Belgičan opäť vystrčil rožky, keď vyhral Tour de Wallonie a najmä Okolo Poľska. Pridal víťazstvo aj na Arctic Race of Norway, kde pridal aj dva etapové vavríny a tričko pre najlepšieho mladého jazdca a šprintéra. Potom už nič extra neukázal, najlepším výsledkom do konca sezóny bolo deviate miesto na Grand Prix de Wallonie.
Michael Woods (Cannondale-Drapac Pro Cycling Team)
Kanaďan, ktorý je v najlepších cyklistických rokoch, mal tento rok prelomovú sezónu. Rok začal u protinožcov v Austrálii, kde však skončil celkovo až 21. V druhej etape však došiel v TOP10. Cadel Evans Great Ocean Road Race došiel päťnásty a presun do Európy mu práve nevyšiel. Na pretekoch Slnka, Paríž – Nice, skončil celkovo až 54. V Baskicku z toho bola 37. priečka a na klasike venovanej Miguelovi Indurainovi ho porazil iba Simon Yates. Okolo Baskicka skončilo dvanástou priečkou a Woodsova sezóna začínala mať vzostupný charakter. Na Valónskom Šípe z toho bolo jedenáste miesto a na najväčšej ardénskej klasike, Liège-Bastogne-Liège, dokončil deviaty. Na Gire skončil až v troch etapách v TOP10, avšak v niektorých horských zaostával. Na Okolo Švajčiarska si bol len zajazdiť, dokončil celkovo 26. a dal si dlhú pauzu až po Vueltu. Tá bola jeho poslednými pretekmi. Avšak stála viac než za to! Celkovo došiel Kanaďan siedmy a trikrát sa objavil v TOP10, raz dokonca aj na pódiu. Odvtedy však nešiel ani jedny preteky a jeho sezóna bola teda skutočne krátka.
Miguel Ángel López (Astana Pro Cycling Team)
Kazašské zoskúpenie má v zozname až dvoch zástupcov, keď mala stajňa skutočne nečakaný priebeh sezóny. Kolumbíjsky vrchár však sezónu začal veľmi neskoro, až 8.6. na pretekoch Grand Prix du Canton d’Argovie vo Švajčiarsku, kde došiel 60. Okolo Švajčiarska ani nedokončil, a tak to vyzeralo, že jeho sezóna nebude taká, ako tá predošlá, keď prekvapil najmä na Okolo Švajčiarska, ktoré celé vyhral. Avšak v Rakúsku na tunajšej okružnej jazde sa to začalo všetko otáčať a celkovo tu López skončil tretí a vyhral jednu etapu. Na Vuelte a Burgos z toho bola štvrtá priečka a ďalšia výhra v etape. Prišla však Vuelta a nebyť časoviek, tak by jeho celkové umiestnenie vyzeralo ešte omnoho lepšie. Najmä v kráľovských etapách ukázal Kolumbíjčan, že jeho nohy sú k nezastaveniu! Dve etapy vyhral, raz bol druhý a jedenkrát sa zmestil na bronzovú pozíciu. Celkovo z toho bola ôsma priečka. V horskej klasifikácii ho porazil iba Davide Villela, ktorý nazbieral o 20 bodov viac.
