Sezóna skončila a tak prichádza čas na bilancovanie. Naša redakcia Vám bude počas „off-season“ prinášať seriál TOP 10 jazdcov podľa rebríčka UCI. A keďže ideme zdola hore, už ôsmym mužom v poradí, ktorého sezóna bude v krátkosti predstavená, bude belgický olympijský víťaz stajne BMC, Greg Van Avermaet.
Sezóna 31-ročného rodáka z Lokerenu začala v exotickom Katare, kde skončil na celkovej tretej priečke a celkom štyrikrát sa umiestnil v TOP10, aby sa presunul do Ománu, kde skončil v najlepšej decime trikrát, z toho sa dvakrát umiestnil na pódiu.
Presun do Európy zvládol na jednotku, vyhral na Omloope, na Kuurne-Brusel-Kuurne síce skončil až 74., ale najmä dva talianske preteky zajazdil excelentne. Strade Bianche, závod po prašných cestách Toskánska, mu priniesol šiestu priečku, ale na Tirrene vďaka zrušenej piatej etape vyhral pred Slovákom Petrom Saganom v celkovej klasifikácii, vyhral aj šiestu etapu. Posledné zápolie jazdcov na Apeninskom polostrove, prvý monument sezóny, a síce „La Primavera“, alebo Miláno – San Remo, ukončil Greg na piatom mieste.
Dwars door Vlaanderen došiel na 32. mieste, avšak na E3 Harelbeke neštartoval kvôli chorobe. Na Gent-Wevelgem sa umiestnil deviaty. Prišli však zradné cesty Flámska, kde Van Avermaet spadol a zlomil si kľúčnu kosť, ktorú lekári nakoniec museli operovať. Vrátil sa až v Kalifornii, kde skončil v jednej etape druhý, ináč nezaznamenal žiadny väčší úspech.
Príprava na Tour de France, a teda Critérium du Dauphiné, Greg ukončil s dvoma finišmi v najlepšej desiatke etapy, na domácom šampionáte skončil tretí, keď vyhral nestarnúci Philippe Gilbert z rovnakého tímu.
Na „Starej dáme“ to Belgičan zajazdil parádne. Vyhral v piatej etape po dlhom úniku, ktorý ho prezliekol až do žltého dresu, celkovo skončil v najlepšej desiatke štyrikrát. Prvý týždeň skvelý, ďalšie dva už nie veľmi slávne, takto by sa dal opísať jeho francúzsky výkon.
Návrat sa udial na klasike San Sebastián, kde Avi, ako znie jeho prezývka, skončil piaty. Presun do Brazílie a LOH 2016 v Riu de Janeiro mu vyšli excelentne. Bodaj by nie, keď po parádnom výkone zvíťazil, čomu však dopomohli mnohé okolnosti, ktoré sa v závode udiali. To však ani zďaleka nedehonestuje jeho výkon, ktorý bol prvotriedny a priniesol mu olympíjske zlato.
Na klasike v Bretónsku sa Greg pravdepodobne iba aklimatizovával a rozjazdieval po výherných oslavách z Ria, skončil na 46. priečke, aby sa presunul do Kanady, kde skončil na klasikách v Québecu a Montréali druhý, resp. prvý, a vymenil si teda triumfy s Peťom Saganom, ktorý ho predčil v Québecu a naopak, zaostal za ním v Montréali.
Na menej podstatnej klasike Primus došiel Van Avermaet 87. a presunul sa na Eneco, kde skončil celkovo štvrtý. Lombardiu nedokončil, na Binche – Chimay – Binche prešiel cieľovou páskou ako štvrtý a na Paríž – Tours to dobicykloval na 77. mieste.
Majstrovstvá sveta v Katare dokončil ako desiaty, sezónu ukončil na pretekoch v Abu Dhabi, kde sa výraznejšie nepresadil.
Za 84 dní prešiel Belgičan niečo vyše 14 111 závodných kilometrov, aby mohol pozbierať celkovo 3705 bodov, ktoré ho v rebríčku UCI zaradili na tretiu priečku.
