Alejandro Valverde ukázal, že aj napriek veku stále nepatrí do starého železa a najmä, že mu Mur de Huy sedí. Na tomto konvenčne známom kopci, kde každoročne končia preteky Valónsky šíp, zvíťazil už po piaty raz a zvýšil tak ešte rekordný počet triumfov. Druhý preťal pásku Daniel Martin z Quick-Stepu a tretí došiel prekvapivo Dylan Teuns z BMC.

Čo sa dialo?

Tento raz sa na únik dlho nečakalo. Dopredu sa pomerne jednoducho dostalo trio jazdcov, a síce Yoann Bagot (Cofidis), Nils Politt (Kaťuša-Alpecin) a Olivier Pardini (WB Veranclassic). Neskôr sa k nim pripojili ešte Fabien Doubey (Wanty-Groupe), Romain Guillemois (Direct Energie) a Daniel Pearson (Aqua Blue Sport), a tak sme na čele pretekov videli až sexteto borcov, ktorí uháňali naprieč ardenskými kopci.

Už od začiatku pretekov však dianie kontroloval tím Movistar, ktorý mal za lídra 36-ročného rodáka z Murcie, Alejandra Valverdeho. Na margo otázky, či si verí na zisk piateho triumfu verí, odpovedal, že to určite bude ťažké, avšak zďaleka nie nemožné. Mur de Huy pozná veľmi dobre a vie, čo má na kopci robiť. Takisto veľmi dôveroval svojim tímovým kolegom, ktorí mu dokážu vytvoriť výbornú pozíciu. Únik sa teda nedostal ďalej, než 6 minút od pelotónu, čo nahrávalo do karát tímom s favoritmi na zisk triumfu.

Na trati vládlo nepríjemné počasie, keď síce svietilo slnko, ale jazdilo sa v chladných podmienkach. Teplomer ukazoval iba 7 stupňov Celzia, čo však jazdci bez problémov zvládli.

Šestica na čele

Ešte pred Côte d’Amay z vedúcej skupiny vypadol Daniel Pearson, ktorý mal menšie technické problémy. Pár chvíľ na to však veľmi nepríjemne okúsil zem Michael Valgren z Astany a v pretekoch po tomto incidente nepokračoval.

Pelotón je na dostrel

Už pri prvom prejazde cez legendárny Mur de Huy malo sexteto na čele k dobru niečo cez minútu a pol. Bezprostredne potom však z neho vypadol opäť Pearson s Polittom. Ďalej teda pokračovali už iba štyria odvážlivci, ktorí zo seba na čele pretekov vypľúvali dušu. Na čelo pelotónu sa tlačili mnohé celky, avšak Movistar s Valverdem chceli mať všetko pod kontrolou a strážili si vedúce pozície. K dolapeniu úniku pomohlo po čase aj to, že bol zložený už iba z Guillemoisa, Pardiniho a Bagota. Na Côte de Cherave sa dopredu dostal ešte aktívny De Marchi, ktorý si vybudoval pár sekúnd k dobru.

Na Mur de Huy z balíku vyštartoval nebezpečný Jungels, na čo už reagovali aj tímy s chuťami na triumf. De Marchi naňho počkal a spoločne sa snažili zvýšiť svoj náskok do vyšších čísel. Táto snaha sa nakoniec ukázala ako veľmi nebezpečná, keď pár tisícok metrov pred páskou zaútočil opäť Jungels a ešte pred tretím výjazdom na Mur de Huy mal k dobru 20 sekúnd!

Bob Jungels bojuje o triumf pár tisícok metrov pred cieľom

To sa však nakoniec ukázalo ako málo, keď 150 metrov pred cieľom vyštartoval Alejandro Valverde, ktorý sa už po štvrtýkrát v rade vysporiadal s pozičným bojom na kopci najlepšie a zvíťazil celkovo piaty raz.

[cyklostat id=“La-Flche-Wallonne“ etapa=“0″ rok=“2017″ nadpis=“La Flèche Wallonne 2017″]