Sezónu 2015 ukončuje naša redakcia netradične – ohliadnutím sa za tým najlepším z celej sezóny. Dnes si popíšeme (podľa našej redakcie) najlepšie preteky tejto sezóny.
Paríž – Nice v znamení Austrálčana
Preteky slnka, ako sa nazýva podujatie Paríž-Nice, by sme mohli pokojne označiť i za európske preteky vychádzajúceho slnka. Je to totiž prvý etapák v sezóne patriaci do kategórie WT, konajúci sa na starom kontinente. Na štarte však nestál víťaz zo sezóny 2014 Carlos Betancur, ba dokonca bol vyslaný na konkurenčné Tirreno. Na štarte 73. ročníka stáli však až siedmi z desiatich najlepších jazdcov roku 2014 a to Rui Alberto Faria da Costa, Arthur Vichot, Cyril Gautier, Simon Špilak, Tony Gallopin, či Slovák Peter Velits, ktorý však preteky nedokončil pre problémy s artériou na ľavej nohe, vďaka ktorej musel podstúpiť operáciu, ktorá ho vyradila z najdôležitejšej časti sezóny – Tour de France.
Prológ ukoristil výborne jazdiaci majster sveta Michal Kwiatkowski, etapy s poradovníkom 1, 2, 3 boli určené najmä rýchlym mužom, keď zvíťazil najprv Kristoff, potom Greipel a nakoniec Michael „Bling“ Matthews.
O víťazstvo v dúhovom drese bojoval mladý Poliak veľmi tvrdo, ale na víťaza 4 etáp na tomto preteku, Richieho Porta s jeho priam luxusným domestikom Thomasom, nemal. Tím SKY prišiel do krajiny syrov a dobrého vína vo veľmi silnom zložení a chceli napodobniť víťazstvo z roku 2013. Prekvapil však aj Francúz Gallopin, ten však v poslednom boji zlyhal.
„PO ŠTARTE SOM OKAMŽITE VEDEL, ŽE TO BUDE ZLÉ. POTOM TO PRE MŇA BOLO PSYCHICKY NÁROČNÉ. NOHY NEBOLI DOSTATOČNE DOBRÉ. JE TO OBROVSKÉ SKLAMANIE. ALE TO JE CYKLISTIKA. JEDEN DEŇ SA CÍTITE VÝBORNE, NA DRUHÝ DEŇ JE TO PRESNE NAOPAK. BOLA TO PRE MŇA VEĽKÁ RANA, ALE DÚFAM, ŽE MI TO V BUDÚCNOSTI POMÔŽE.“
41 km troch mužov
Juhoflámske preteky sú najmladšími v kalendári WT. Sú v ňom zaradené iba od roku 2012. Víťazstvo tu obhajoval Peter Sagan.
41 km pred cieľom sa oddelil na Oude Kwaremont-e tandem troch jazdcov, obhájca Sagan, Štybar a vo výbornej forme jazdiaci Thomas. V tomto momente mohol bývalý dráhar preukázať svoje tempárske schopnosti.
„Dnes to boli ťažké preteky. Trojica spolupracovala výborne a ja som sa bál, ale československí jazdci na konci „neblafovali“. poznáte tie zmorené tváre a grimasy. našťastie sa to nestalo a ja som sa odtrhol v ten pravý moment. len som si predstavil, že som v závese za edom clancym.“
Tento pretek poznamenali aj pády a veľmi zlé zranenie Spartakusa, ktorý odišiel s 2 zlomenými stavcami, čo znamenalo koniec jeho jarnej sezóny.
Peklo severu a „double“ pre Degenkolba
Najznámejšia klasika sveta po roku znova odovzdala svoju dlažobnú kocku víťazovi. Tentokrát to bol Nemec Degenkolb, ktorý po víťazstve na Primavere zaklincoval svoj druhý monumentálny triumf.
Preteky viedli jazdci SKY a Etixxu, ktorí si to najlepšie pripravovali na to najťažšie – Trouee d’Arenberg. A práve v tom momente držali jazdci ruského Tinkoffu na čelných priečkach aj Sagana. V pelotóne sme videli aj pády Westru či Maloriho.
John Degenkolb dnes predviedol veľmi silný výkon, keď sa počas celého dňa cítil na kockách mimoriadne komfortne. Na konci nechcel pustiť z rúk svoju šancu, preto si osamote doskočil do vedúcej skupiny, v ktorej bol najrýchlejší. Po sebavedomom predstavení sa môže tešiť z druhého monumentu v sezóne, keď triumfoval aj na predošlom San Reme.
Štybar skončil druhý a na bronzovej priečke došpurtoval Van Avermaet, ktorého môže mrzieť jeho pasivita. Výborne išiel Peťo Sagan, na ktorom bolo vidieť pohodu, avšak ho trápila mechanika a tak pri záverečných filtroch vo vedúcej skupinke približne 4 km pred koncom musel vymeniť svojho tátoša. Svoj hnev dal jasne najavo odhodením luxusného S-WORKS.
„Toto víťazstvo prevýši všetko. Je to triumf, o ktorom som vždy sníval. Je to neuveriteľné, tvrdo som kvôli nemu makal. Môj tím celý deň kontroloval preteky a vedeli sme, že to bude ťažké. Vedel som, že musím dobehnúť vedúcu dvojicu, aby som sa vyhol sklamaniu z minulého roka. Nemal som strach všetko risknúť. Keď ste najrýchlejší, nikto nechce s vami spolupracovať, preto som išiel sám na seba. Bolo to dobré rozhodnutie a som na seba za to hrdý.“
Ardény vyvrcholili parádnym predstavením
253 km dlhá La Doyenne znova nesklamala ani jedného cyklistického fanúšika. Alejandro Valverde zavŕšil hattrick víťazstiev na tomto monumente a zvíťazil na druhej ardénskej klasike roku 2015, po Valónskom Šípe ovládol aj tú najväčšiu klasiku v tomto pohorí.
Španielsky matador šetril sily a bol dlho v úzadí, keď to rozbehol v šprinte, kde nenašiel premožiteľa. Útočil aj Čech Kreuziger, ktorý nakoniec došiel po výbornom výkone na 5. mieste. V Ardénach však ukázal svoj talent Julian Alaphillipe, ktorý došiel na 2. mieste na Šípe, aj na monumente.
Pretek poznamenali aj pády, v jednom z nich sa ocitol aj Chris Froome, neskorší víťaz TdF. Preteky sa niesli vo veľmi nervóznom tempe a jazdci sa v krátkych ostrých zjazdoch často stretávali.
Nervózny posledný týždeň na Gire
Alberto Contador viezol ružový dres už od 5. etapy, Porte kvôli známemu problému s výmenou kolesa stratil a odstúpil, ale pred časovkou ho stratil. 59 km bolesti pre mladého Sardínčana však využil matador Contador na to, aby sa obliekol do rosy. Posledný týždeň však hovoril niečo úplne iné…
Následujúca etapa na Madonnu di Campiglio nepriniesla nejaké veľké rozdiely, dokázali sme ich zrátať na prstoch jednej ruky, avšak etapa do Aprici a problémy Aru-a, následná strata vyše 2 minút znamenali na 99% víťazstvo. Etapa do Verbanie, ďalšia minúta a tak sa zdalo, že Giro je už prakticky rozhodnuté. Avšak 19. a 20. etapa priniesli problémy skúsenému Contadorovi, ktorý v etape do Cervinie stratil vyše minúty a v etape cez Finestre a Sestriere skoro 150 sekúnd. Albertovi teda posledné 2 etapy trochu zvýšili krvný tlak, ale udržal vedenie a v Taliansku zavŕšil 2. triumf. Výborný výkon však podal Bask Landa, ktorý došiel 3., vyhral 2 etapy za sebou a ukázal, že má výborné nohy v kopcoch…
TdF v znamení SKY, Movistar však posledný týždeň útočil takticky
Najväčší pretek sveta Tour de France sa už od začiatku viezol v taktickom duchu, keď v druhej etape Quintana, či Nibali stratili vyše 2 minút na Frooma, či Contadora, ktorý však po Gire formu nenačasoval a skončil „až“ piaty. Froome bol preto v prvom pokojnom týždni v kľude a nemusel sa o nič strachovať, bol v TOP 10 a v etape na Mur de Huy sa obliekol do žltého. Ten však v 4. etape stratil, keď sa doň prezliekol Tony Martin po jeho výbornej jazde na kockách. V 6. etape pri víťazstve Zdeňka Štybara si však zlomil kľúčnu kosť a musel odstúpiť. Na pretekoch tak znovu viedol Froome, aj keď sa v 7. etape žltý dres nenosil.
10. etapa sa dá nazvať aj deštrukciou favoritov od Frooma a jeho luxusných superdomestikov Porta a Thomasa. Quintana došiel až po prvých dvoch menovaných so stratou vyše minúty, keď ho predbehol ešte skúsený Austrálčan. Robert Gesink ukázal, že bude bojovať, keď došiel 4.
Zvyšné 2 etapy boli ukončené víťazstvom pre únik, najprv zvíťazil Majka a potom po druhýkrát Rodriguéz.
Do mieritka si však berieme etapy s číslom 19 a 20. Tieto dva boje ukončili Starú Dámu vážne grandiózne. Najprv vstal z popola Nibali a v 20. etape Movistar takticky prevážil unavené SKY, ktoré diktovalo tempo celé preteky. Etapa, ktorá mala ísť cez Telegraphe, Galibier a skončiť na Huez, bola mierne pozmenená kvôli zosuvom pôdy na francúzskej hore snov. Borci teda prešli „iba“ cez Croix a končili na Huez, kde sa Valverde a Quintana odpojili, dobehli unikajúceho Anaconu a tak boli proti už samotnému Froomovi traja. Pre Angličana čistá utópia, pre Španiela a Kolumbíjčanov priam Mladý Nairo síce maillot jaune nezískal, ale preukázal, akým megatalentom je a pridal už svoje druhé strieborné umiestnenie na konvenčne najgrandióznejších pretekov sveta. Mnoho ortieľov bolo vyrieknutých na údajný doping Frooma, veľa nadávok zaznelo na jeho adresu a nakoniec bol poliaty fanúšikom močom.
Eneco Tour znova v znamení Belgičana
Pre GC boli najdôležitejšie 2 etapy – časovka a predposledná, 6. etapa. Tim Wellens nemal za sebou dobrú sezónu. Nepresadil sa na obľúbených ardenských klasikách, ale najväčšiu mizériu ukázal na Tour de France, kde bol ako jeden z veľkých talentov súčasnosti neviditeľný. Na konci francúzskej Grand Tour však cítil, že jeho forma ide hore, preto bolo správnym rozhodnutím, aby pokračoval v pretekaní. V časovke došiel na jeho pomery výborne – 12. so stratou 24 sekúnd na Van Emdena a 10 sekúnd na Van Avermaeta, avšak v 6. etape to rozbalil. Skoro 50 sekúnd na 2. Van Avermaeta je jasným znamením, čo sa v etape dialo. Posledná etapa bola už len symbolická, zvíťazil v nej Quinzato po úniku.
„Je fantastické vyhrať týždňové preteky, veľmi ma to teší. Na štarte som mal pochybnosti, ako sa budem cítiť po Tour de France, ale po časovke som vedel, že forma je v poriadku. Toto víťazstvo je krajšie ako to predtým. minulý rok to bolo prekvapenie, ale jazdiť na rovnakej úrovni bolo teraz oveľa ťažšie. Musím sa poďakovať mojim kolegom, ktorí odviedli fantastickú robotu. Teraz už viem, že sa nemám sústrediť na celkové poradie na Grand Tour. Viac mi sedia kratŠie preteky, ktoré neobsahujú veľké kopce.“
Španielska spanilá jazda motýľa z Maastrichtu, ktorej nechýbalo veľa
K tejto téme som sa ja vyjadril po pretekoch takto… „Aj ja som patril k tým, ktorí priali celkové víťazstvo Dumoulinovi, no zároveň mám istý pocit satisfakcie, že mi vyšiel môj tip na „čierneho koňa“ Vuelty, ako som označil Arua niekedy v tretine preteku, teda v čase keď tam boli ešte aj Froome a Van Garderen a pochopiteľne aj Quintana, Valverde, Rodriguez sa stále javili ako top favoriti na víťazstvo.
Ak teda Dumoulin aj nebol najsilnejší, tak bol určite najbojovnejší jazdec Vuelty, za čo ho organizátori ocenili špeciálnou cenou. Každopádne si získal srdcia fanúšikov a to bez ohľadu na konečné umiestnenie. V rovnakom ohľade vysoko hodnotím aj výkony Chávesa z Oricy.
Valverde a Purito, čo dodať… Roky-rokúce majstri nad majstrov, Valverde je asi jediný cyklista, čo naplno bojuje po celý rok, a preto aj tá únava v závere. No aspoň ten zelený dres, už tretíkrát v kariére na Vuelte, vybojoval. Purito ako obvykle doplatil na slabú časovku.
Veľmi potešil Majka, ako dobre, že si to Tinkov rozmyslel a nestiahol celý tím z preteku. Majku by to veľmi mrzelo… Rubén Plaza je nový majster únikov a túto sezónu v Lampre-Merida plne nahradil Ruia Costu aj svojím štýlom dosiahnutých víťazstiev. De Marchi konečne zabral a vo farbách BMC zaznamenal prvé úspechy. Škoda, že to nevyšlo Zubeldiovi, tento veterán ešte nikdy v živote nevyhral WT etapu a už asi ani nikdy nevyhrá..
Spokojnosť môže vládnuť v celku Caja Rural – nielenže vyhrali súťaž vrchárov (Fraile), ale aj Arroyo sa vynikajúcimi výkonmi v poslednom týždni pekne poposúval dopredu v rámci druhej dvadsiatky…“
Z mojich slov možno cítiť, že som bol fanúšikom Dumoulina. Sklamal ma incident okolo Peťa Sagana a Sergia Paulinha, keď Oleg rozmýšľal nad stiahnutím celého tímu. Našťastie sa tak nestalo…
Povedzme si však niečo k samotnému vývoju. Tom Dumoulin zaskočil každého kritika, keď vyhral 9. etapu s kopcovitým finišom pred Froomom, Quintanom, Rodriguézom, či Valverdem, ktorí boli najväčšími favoritmi nielen na zisk tejto etapy. V smrteľnej 11. etape stratil len 3 minúty na Landu a približne 90 sekúnd na Aru-a a práve tento moment pridal Tomovi na sebavedomí. Ukázal sa však aj mladučký Cháves, ktorý došiel na výbornom 8. mieste a celkovo bol 5.! Vráťme sa však k jazde borca z krajiny tulipánov. 15. etapa – ďalší masívny horský finiš, avšak Dumoulin nestráca ani minútu. Výborný výkon. 16. etapa a únik znamenali pre Dumoulina ďalšiu utŕženú minútu, avšak 17. etapa bude jednou z najpamätnejších časoviek histórie. Dumoulin získal vyše minúty na druhého Bodnara a 1:08 na 3. Valverdeho. Aru mal stratu 1:53 a to znamenalo, že Dumoulin je späť v červenom! Avšak na Taliana mal len 3 sekundy… 18. etapa sa niesla v znamení úniku, keď vyhral Roche. 19. etapa a náskok je už 6-sekundový. Posledná horská etapa však bola pre Dumoulina smolná. Astana neskutočne zamakala a Aru si došiel po víťazstvo. Dumoulin sa zosunul až na 6. miesto GC a bol veľmi smutný. Únik roka však previedol po skoro 100 km jazde sám Plaza Molina, víťaz 16. etapy Tour, kde Sagan ukázal neuveriteľné zjazdárske schopnosti.
Peter Sagan a jeho najväčšie víťazstvo
Spanilá jazda najobľúbenejšieho jazdca sveta. Takto to nazvalo mnoho odborníkov, keď videli, čo sa stalo v Richmonde po 6 a štvrť hodine.
Prognóza kopca znela takto.
Z celkovej dĺžky 16 kilometrov je najdôležitejšia posledná štvrtina trasy, kde sa nachádzajú tri krátke stúpania. Dovtedy cyklisti jazdili v podstate na rovine a širokých cestách, z rytmu ich mohli vyrušiť len niektoré zákruty. Záverečné štyri tisícky metrov potom úplne zmenili preteky. Najskôr Libby Hill (200 m; 8 %), čo je prvá dláždená prekážka, ktorá dokázala natiahnuť pelotón, pretože cesta na vrchol je úzka. Po technickom zjazde a troch ostrých zákrutách bolo pripravené najťažšie stúpanie 23rd Street (100 m; 12 %; max. 20 %), ktoré je takisto vydláždené a po ktorom zostáva do cieľa len 2,5 km. Následuoval krátky, ale rýchly zjazd a nepríjemná zákruta. Poslednou výzvou bol asfaltový kopec Governor Street (300 m; 7 %), ktorého vrchol sa nachádza len 680 metrov pred finišom. Posledné stovky metrov neboli úplne ploché, ale dosiahli mierny sklon jeden až dve percentá.
Vráťme sa však k majstrovskej jazde. Peter Sagan išiel bez akejkoľvek chyby. Celý čas ho nebolo vidieť, jeho brat a Mišo Kolář preňho odviedli maximum a takticky konečne nevyčkával na ten „správny“ moment. Proste sa s tým nebabral a na 23rd Street ukázal, akú má v nohách silu. Utrhol z háku Van Avermaeta, čo je na kockách známkou neskutočnej výkonnosti. Potom preukázal svoj zlepšený časovkársky ťah a doviedol jazdu do víťazného konca. Slovensko sa týmto stalo ďalšou krajinou v zozname víťazov.
Žralok s prvým monumentom
Posledná skúška jazdcov bol „Závod padajúceho lístia“ v Lombardii. Vincenzo Nibali aspoň mierne vylepšil svoju nie veľmi vydarenú sezóny výbornou jazdou okorenenou ešte lepším zjazdom. Žralok čakal na svoje prvé víťazstvo na pretekoch veľkej 5 do 4. 10. 2015.V Taliansku dokázal, že je jeden z najlepších jazdcov súčasnosti a po niekoľkých útokoch v kopci sa utrhol zo skupiny, kde sa nachádzali Valverde, Chaves, či Pinot. Po výbornom zjazde, kde dokázal, čo dokáže na svojom tátošovi vo vysokých rýchlostiach dole kopcom, zvíťazil a pripísal si 100 bodov do rebríčka UCI.
Týmto ukončujeme top 10 závodov sezóny. Ktorý je ten Váš „naj“? Zajtra vám prinesie naša redakcia ďalší článok do rubriky TOP 10. Čo myslíte, že to bude?
