Všetkým ľudom, ktorí čítajú tento článok želám v prvom rade Veselé Vianoce! Užite si najkrajšie sviatky roka v kruhu najbližších, pohode a radosti. Náš seriál, ktorý sa obzerá za cyklistickým rokom 2015 pokračuje vrchárskym vydaním.
Mikel Landa (Astana)
26-ročný Bask v tejto sezóne naplno ukázal svoje kvality v najťažších stúpaniach. Sezónu začal v Katalánsku, kde sa len zahrieval a potom prišli týždňové etapové preteky Vuelta Ciclista al Pais Vasco. Vo svojom rodnom regióne si pripísal prvý triumf na pretekoch kategórie World Tour. Na Trentine, hlavnej generálke pred Girom, zvádzal tuhý boj s Portem, no nakoniec bol dvakrát druhý v etape a aj celkovo. Na Gire sa už v prvom týždni hrial v Top 10. Postupom času a hlavne v poslednom týždni vznikla medzi ním a lídrom Aruom roztržka o to, na koho sa zvyšok Gira pôjde. V treťom týždni vyhral etapu s dojazdom v Madonne di Campiglio, aby na druhý deň odišiel Aruovi na Mortirole spoločne s hlavným súperom Contadorom. Etapu dokázal vyhrať a dostať sa pred svojho lídra, no napokon sa musel uskromniť s tretím miestom, keď ho v predposlednej etape naspäť predbehol Aru. Sezónu si predĺžil ešte aj na Vuelte, kde už nefiguroval v celkovom poradí, no v horách jazdil parádne a pomohol Aruovi vyhrať jeho prvú Grand Tour. Navyše vyhral 11. etapu, ktorá mu zaručila zmluvu v Sky, kde s ním počítajú ako s lídrom na Gire.
Johan Esteban Chaves (Orica GreenEDGE)
Kolumbijská cyklistika videla v Chavesovi obrovský talent už dávnejšie, no naplno prekvitol až v tejto sezóne. Od začiatku sezóny smeroval všetko na Giro, kde s Oricou vyhral úvodnú tímovú časovku a po piatej etape mu patrila druhá priečka celkovo. Potom sa snažil držať Top 10 zubami-nechtami, no bolo to nad jeho sily a talianskú Grand Tour dokončil na 55. mieste v GC. Následne išiel na Tour de Suisse, kde vlani vyhral etapu a skončil šestnásty a teraz si polepšil na 14. miesto, no bez víťaznej etapy. Po dvojmesačnej pretekovej pauze zavítal na štart Vuelty, kde hneď na druhý deň vyhral etapu a na tri dni sa obliekol do červeného dresu. V 6. etape však zvíťazil po druhý raz a dostal sa nazad do čela GC. Definitívne prišiel o líderstvo v 9. etape, no každý deň predvádzal skvelé výkony v najťažších kopcoch Vuelty, kde sa staral o zábavu. Po výborných konštantných výkonoch a parádných troch týždňoch opustil Španielsko s fantastickým výsledkom – 5. miestom v celkovom poradí.
Rafal Majka (Tinkoff – Saxo)
Majka patrí medzi najlepších vrchárov pelotónu nejednu sezónu a potvrdil to aj v roku 2015, keď dostal voľnú ruku na Vuelte, kde sa dostal na pódium. Nepredbiehajme však udalosti. Sezónu odštartoval štvrtým miestom na Tour of Oman. Na Paris-Nice neoslnil, no zjavne išlo len o to, aby najazdil pretekové kilometre. Na Tour de France prišiel ako superdomestik Alberta Contadora. Ten o šancu bojovať o celkový triumf prišiel a Majka dostal príležitosť v 11. etape a využil ju, keď ovládol ťažkú etapu cez Tourmalet s dojazdom na Cauterets. Vuelta však bola iná pesnička. Etapu síce nevyhral, no od 11. etapy sa posúval stále smerom hore. Nakoniec zaparkoval po výbornom výkone z predposlednej etapy na tretej priečke a mohol začať oslavovať jeho najväčší úspech kariéry. Rafal má na to, aby v dohľadnej dobe vyhral Grand Tour, žeby to bolo budúci rok? Uvidíme, no treba s ním počítať.
Vincenzo Nibali (Astana)
Žralok zo Sicílie začal sezónu podobne ako v predošlej sezóne zvoľna. V teple najazdieval pretekové kilometre s vidinou Tour, kde chcel v ťažkej konkurencii obájiť prvenstvo z vlaňajška. Prvý raz vystrčil rôžky na Liege – Bastogne – Liege, kde prišiel na 13. mieste a následne potvrdil dobrú kondíciu celkovou 10. priečkou na Tour de Romandie. Pred Tour stihol byť na jeden deň v žltom na Dauphine, no jeho celkové dvanáste miesto bolo sklamaním a veľkým otáznikom smerom ku najväčším pretekom cyklistického kalendára. Týždeň pred štartom Starej dámy obhájil taliansky titul na domácich majstrovstvách. Vo Francúzsku nezačal dobre a hneď v druhej etape nabral značnú stratu. Následne nemal dobré dni ani v prvých troch horských etapách a držal sa až na deviatej priečke s takmer osemminútovým mankom na Chrisa Frooma. V 19. etape sa mu podaril dobrý kúsok, keď zaútočil ďaleko pred cieľom a dokázal vyhrať etapu. Zároveň sa posunul na štvrté miesto, ktoré chcel vylepšiť, no defekt pod Alpe d’Huez mu to nedovolil. Na Vuelte prišiel o šancu bojovať už v druhej etape, keď sa nepochopiteľne chytil auta, ktoré ho potiahlo niekoľko desiatok metrov. Chuť si urobil na jednorázovkách v Taliansku, ktoré vyvrcholili víťazstvom na Lombardii.
Joaquim Rodriguez (Kaťuša)
Purito opäť nevyhral Grand Tour a pritom bol zase veľmi blízko… Od úvodu sezónu všetko stupňoval smerom ku jeho obľúbeným ardénskym klasikám, no ešte predtým sa mu podarilo vyhrať celkové poradie World Tour pretekov Vuelta Ciclista al Pais Vasco, kde pridal aj dve etapy. Na Valónskom šípe skončil štvrtý a z Liege – Bastogne – Liege si odniesol bronzovú medailu. Nasledovalo Dauphine, kde potvrdil dobrú formu 5. miestom v GC. Na Tour sa mu podobne ako viacerým mužom na celkové poradie nepodarilo v druhej etape vzdorovať vetru. Na ďalší vyhral dojazd na Mur de Huy a veľmi cenné víťazstvo si pripísal aj na Plateau de Beille, kde často trénuje. Celkové poradie hodil za hlavu a zameral sa na Vueltu, kde opäť cítil príležitosť. Začal výborne a hneď od druhej etapy sa až do konca španielskej Grand Tour držal v Top 10. Od deviatej etapy sa dostal na pódium, kde zotrval až do konca. Do časovky nastúpil v červenom drese lídra pretekov, no schytal tri minúty od Dumoulina a jednu od Arua a ocitol sa nazad na tretej priečke. V predposlednej etape dokázal Aru zničiť Dumoulina a Rodriguez stále cítil vôňu prvej víťaznej Grand Tour, no Talian si ho postrážil a Purito odišiel opäť s dlhým nosom.
Alejandro Valverde (Movistar)
Tento borec je od začiatku sezóny až do jej posledného dňa stále vpredu a dokáže bojovať o víťazstvo všade. Ďalšia skvelá sezóna Valverdeho, v ktorej vyhral osem pretekov vrátane španielskeho titulu. Už 31. januára ovládol kopcovitú klasiku v Španielsku a pokračoval aj na Dubai Tour, kde skončil štvrtý. Prvý ostrý test v Ománe v dojazde na Green Mountain zvládol výborne, keď skončil tretí v etape a aj celkovo. Na rad prišli World Tour etapové preteky Okolo Katalánska, kde vyhral tri etapy a skončil tesne druhý za Portem. Neskôr sa ukázali Ardény, na konci ktorých boli výhry na La Fléche Walonne a následne Liége – Bastogne – Liége. Na Tour jazdil spoľahlivo a bol stále vpredu po boku svojho lídra Naira Quintanu. Movistaru sa podarilo dostať dvoch jazdcov na pódium, keď El Bala skončil na treťom stupienku. Ako vždy zavítal aj na Vueltu, kde vyhral etapu v prvom týždni a viackrát skončil v Top 10, no bolo vidno, že má za sebou dlhú a namáhavú sezónu. Celkovo nakoniec skončil na ,nie zlom, siedmom mieste. Budúci rok bude mať Alejandro 36 rokov, no určite ho do starého železa nemôžeme radiť a pri plnom zdraví predvedie ďalšiu parádnu sezónu.
Nairo Quintana (Movistar)
Azda najlepší čistý vrchár vo svetovej cyklistike má za sebou pomerne úspešný rok, no bez vyhranej Grand Tour. Hneď na Tour de San Luis skončil tretí celkovo a po dvojmesačnom tréningovom bloku sa vrátil do akcie na Tirrene, kde vyhral etapu vo fujavici a zároveň aj celkové poradie. Odjazdil niektoré kockované klasiky, ktoré mu mali pomôcť pripraviť sa na štvrtú etapu Tour de France. Na Okolo Baskicka skončil štvrtý celkovo, keď zvádzal výborné súboje s Henaom a Rodriguezom. Na prelome apríla a mája sa predstavil vo Švajčiarsku na Tour de Romandie. Skončil celkovo ôsmy, no do Tour ostávali ešte dva mesiace a príchod formy mal čas. Ako generálku na svoj hlavný vrchol sezóny si vybral Route du Sud, kde sa zišla veľmi dobrá konkurencia. Celkovo ho predstihol len Alberto Contador, ktorého hnala vidina double Giro – Tour. Vo Francúzsku nabral zbytočnú stratu v druhej etape, kde sa neudržal v skupine Chrisa Frooma, keď sa do pelotónu oprel silný vietor. V 10. etape dostal Nairo ďalšiu tvrdú ranu a v celkovom poradí strácal na Frooma už viac ako tri minúty. Sám Kolumbijec hovoril, že čaká na posledný týždeň a mal pravdu, no nestačilo to. Útočil azda v každej etape a pomaly ukrajoval z Froomovho náskoku, no po jeho honbou za žltým dresom na Alpe d’Huez svietilo v prospech Brita 72 sekúnd. Quintana uzavrel sezónu na štvrtým miestom na Vuelte. Škrt cez rozpočet mu urobilo nachladnutie, ktoré mu sťažilo viac než polovicu pretekov a v kopcoch jazdil s veľkým sebazaprením. Už teraz si brúsi zuby na 103. ročník Starej dámy.
Alberto Contador (Tinkoff – Saxo)
Contador vstúpil do sezóny veľkým štýlom, keď sa s Froomom postaral na Vuelta a Andalucia o parádne predstavenie v ťažkých etapách. Nakoniec súboj o celkové prvenstvo prehral, no ukázal, že stále vie v horách výborne jazdiť. Na Tirrene svoje prvenstvo neobhájil a aj v etape na Terminillo nemal najlepšie nohy. Po Katalánsku si doprial pred Girom voľno a v Taliansku našiel parádnu formu. V horách bol určite najsilnejší. Potvrdil to svojimi devastačnými jazdami na Mortirole či Monte Ologno. Trpel len v etape cez Colle delle Finestre s cieľom v lyžiarskom stredisku Sestriere. Celkový triumf ho smerom ku double poriadne nakopol a po krátkom odpočinku ovládol preteky Route du Sud, kde sa priamo konfrontoval s top favoritom Tour Nairom Quintanom. Na Port de Bales s Kolumbijcom zviedol parádny súboj, aby ho následne v zjazde nechal za sebou. Tour de France pre neho začala dobre, no pred prvým horským dojazdom strácal už štyri minúty. V dojazde na La Pierre-Saint Martin trpel a dostal ďalší úder. V ďalších etapách držal krok s najlepšími, no potom začal opäť strácať. Celkovo skončil na 5. mieste a môže byť so sezónou spokojný. Výhra na Gire a 5. priečka z Tour je veľmi dobrý výsledok.
Fabio Aru (Astana)
Fabio má za sebou výbornú sezónu. Na Paris-Nice sa len zahrieval, no už v Katalánsku ukázal výborné nohy, ktoré mu zaručili šiestu priečku v celkovom poradí. Po dvoch mesiacoch sa postavil na štart Gira a čakalo sa od neho veľa. Prvý týždeň jazdil veľmi aktívne a útočil aj v etapách, ktoré svojim profilom nepripomínali hory, no spoločne so svojim tímom spôsobil poriadne peklo. Po trinástej etape sa po prvý raz vo svojej kariére dostal do ružového dresu a mal tú česť ísť v ňom individuálnu časovku. Podľa očakávaní sa do ružového vrátil Pistolero, no zrazu mal náskok pred Aruom 2:28. V treťom týždni začali dochádzať mladému Talianovi sily a Contador mu odskakoval čoraz viac. Najväčšiu ranu dostal v etape cez Mortirolo s finišom v Aprici. Za Španielom prišiel o viac než minútu a pol. Boj o ružový dres aj napriek tomu stále nevešal na klinec a rozhodol sa bojovať ďalej. V 19. etape stiahol viac než minútu, aby na ďalší spoločne s Landom odpáral Contadora na Finestre. Manko však bolo pred etapou vysoké a cieľové stúpanie nie príliš tvrdé, aby Alberta zlomilo. Po príprave v Poľsku prišiel Aru na Vueltu, kde sa po boku Frooma, Rodrigueza, Quintanu či Valverdeho radil medzi ašpirantov na celkový triumf. V 11. etape prišiel do cieľa druhý v ťažkom dojazde na Cortals d’Encamp a dostal do čela celkového poradia, kde zotrval do 16. etapy, kedy sa pred neho dostal Purito. V časovke prekvapil a na Dumoulina stratil menej ako dve minúty, čo bolo pre Taliana veľmi dobré. Strácal tri sekundy a hneď od nasledujúceho dňa začal s celým tímom udierať na Holanďana. Podarilo sa mu ho zničiť v predposlednej etape, keď mu naložil takmer štyri minúty. V roku 2016 pôjde Aru ako líder Astany Tour a určite to bude veľmi solídna jazda v podaní 25-ročného čistokrvného vrchára.
Chris Froome (Sky)
Brit išiel do sezóny s jasným cieľom – vyhrať druhý raz Tour de France. Začal výborne, keď ovládol celkové poradie na Vuelta a Andalucia. Následne sa zameral na tréning a naplno sa ukázal až na Tour de Romandie, kde skončil na dobrom treťom mieste. V hlavnej generálke pred Tour na Critérium du Dauphiné vyhral záverečné 2 etapy a aj celkové poradie. Pred Tour bol jednoznačným favoritom a už v prvom týždni umlčal všetkých neprajníkov, keď mu sedel dojazd na Mur de Huy a aj kockovaná etapa, kde dokonca útočil z hlavnej skupiny. Do žltého išiel najprv v 3. etape, ale etapu na to ho stratil a následne sa dostal doň späť už po 6. etape, keďže Tony Martin opustil preteky kvôli zraneniu. Chris si dres prvý raz obliekol z úcty ku Nemcovi až o dva dni neskôr a nepustil ho nikomu do konca Tour. V prvom horskom dojazde ostatných doslova rozprášil a vybudoval si dobrý náskok, ktorý už len kontroloval. V poslednom týždni mu však cestu za triumfom dosť výrazne znechutil Quintana, ktorý jeho náskok skresal na 1:12. Po dohode so šéfom tímu Daveom Brailsfordom sa Chris postavil na štart španielskej Vuelty s vidinou dať double Tour – Vuelta. Bolo však vidno, že má za sebou dlhú a namáhavú sezónu. Navyše si v 11. etape pri páde zlomil kostičku v nohe a nemohol pokračovať ďalej. Budúci rok však môžeme čakať od Frooma útok na triple – Tour, časovka na OH v Riu a hromadné preteky na OH v Riu. Tri razy by chcel po konci každého z týchto pretekov stáť na najvyššom stupienku. Zapísal by sa tak do histórie nielen cyklistiky, ale aj celého športu. Určite na to má.
